načo písať básne
snažiť sa o niečo krásne
lampa občas náhle zhasne
ľahnúť si nahý na sneh
..........................
ponor sa do chladnej vody
nemaj strach
je to nepríjemné
zlé sny a výčitky
plávaj v tej vode
objav energiu chladu
vystúp na horúci kameň
čakaj kým vzdychne
..........................
rieka netečie
vietor nefúka
niečo sa deje
smutné výročie
negramotná ruka
v rozume záveje
zvraštené obočie
kukučka nekuká
ja sa nesmejem
všetko si vyzlečiem
čakám na proroka
či sa tiež usmeje
...........................
morský jež vyzerá
akoby sa nehýbal
aha pozri aká mliečna dráha
možno si na to doma niekedy ticho spomenieš
cez deň čierne body v jasnom mori
v noci jasné body v čiernom nebi
začínaš si vymýšľať rozprávku
keby som bol iný
mal by som ženu žena by mi porodila syna
mohol by som preňho vymýšľať rozprávku
ako morskí ježkovia čo sú cez deň v mori
v nestráženej chvíli za súmraku
preskakujú na nebo
ten mihotavý bod v diaľke to je maják
strážcovia majákov
tiež si medzi nich kedysi chcel patriť
ale to už v prútenom kresle na terase
po rokoch po detsky sa znova obávaš
že ti netopier vletí do vlasov
(1984)
..............................
som ticho
okolo je hluk
v púšti stojí
asi mokrý muž
žena vraví ešte nie
muž hovorí už
mäso sa kazí
pozoruje nás
niekto klope na dvere
asi tu nie som
..............................
popolník sa úlisnícky usiluje prispôsobiť hovädu stolu
ľahkým pohybom ruky zničíš túto jeho snahu
horúcim popolom z cigarety
na ktorej zostalo trochu kože z veľkých smejúcich sa úst
a zrazu je tu kurva fľaša
fízel súmrak dáva znamenie svietniku čo sa mu všetci smejú
spoza ich tieňov drzo vykúka zmätok
vyškiera sa a dovoľuje si
úžernícka misa na obruse - ten veľmi dobre vie
že veľké smejúce sa ruky ho kedykoľvek môžu so všetkým čo je na ňom
zviazať do uzlíka a potom ho nejako ponížiť -
sa zapĺňa pašovaným mäsom vtieravým syrom
sušenou zeleninou a nahnitým ovocím
stará prázdna fľaša uvádza novú plnú
z tmy sa vynárajú záblesky nožov
v rukách známych mužov
celú noc
niet čo dodať
...............................
tak ako mnohí
nechávajú slzy rinúť
a iní chcú ryčať rozkošou
tak ja mám rád
skumbriu v tomate
lebo mi pripomína ženu
12 x do roka
(1986)
..............................
muž zdvihol ruku a skríkol
vpred
muži začali bezhlavo utekať
ženy sa im hádzali okolo nôh
niektorí z nás však zostali stáť
vedeli sme že beh by nemal zmysel
tak ako nemá zmysel život
bez ženy
.............................
pena vĺn sa triešti
o môj mozog
pena na mojom mozgu
pena vnútri v ňom
stojím bosý v piesku
mám ho medzi prstami
stúpa mi k členkom
možno je pohyblivý
ponáram sa doň
slnko vrieska na celú oblohu
dráždi zem
napnuté trojuholníky plachiet sa smejú
pokrikujú
hladina klesá akosi rýchlo
niečo sa prehrýza zo mňa von
ponára nás to stále hlbšie do vĺn
...........................
dá sa otráviť podrezať si žily
upiť sa k smrti
utopiť sa vo vani
prestreliť si hlavu
sadnúť si v zavretej garáži do auta naštartovať motor a čakať
ísť v zime do lesa cestou sa opiť ľahnúť si do snehu a zaspať
predávkovať sa
strhnúť volant oproti idúcemu kamiónu
skočiť z okna mosta brala
nechať sa uhryznúť vretenicou
zabiť sa elektrickým prúdom
zhorieť v ohni
bodnúť si nôž do srdca
alebo všelijako inak si vziať život
viem vymenovať ešte veľa spôsobov ako sa zabiť
ale ani jeden spôsob
ako správne žiť
..............................
asi vediem tichú vojnu
neviem kto je nepriateľ
som v zákope
pociťujem chlad
a hlad
nesmiem spať
nemyslím na to však
treba na to srať
občas ráno vstať
.............................
písať báseň
je ako potreba súložiť
cestou v aute v noci keď husto sneží
a vôbec nie je jasné
aký je dátum